Slovak Czech English German Polish

Sobota, 22. marca 2008

Požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, najmenších s najväčšími. Ukrižovaním sa Ježišovo pôsobenie neskončilo. Hoci smrťou bežne pribudne nový hrob, po Ježišovej smrti sa hroby otvárajú (Mt 27,52-53). – Aj „hroby“ tajného učeníctva. Triumfuje však nie smrť, ale živá viera. Aj u Jozefa z Arimatie. V čase, keď iní učeníci plní strachu, myslia iba na seba (J 20,19), Jozef končí so svojím tajným učeníctvom (por. J 19,38) a prosí Piláta o Ježišovo telo. Súkromne disponovať s mŕtvym telom nebolo podľa vtedajšieho práva možné, a tak sa Jozef, vznešený muž, usiluje zabezpečiť Ježišovi dôstojné pochovanie. Evanjelista podčiarkuje Jozefovu smelosť. Jozef nielenže využíva svoje postavenie člena v židovskej veľrade, ale svojou prosbou vyznáva aj vieru v Krista. Jeho vyznanie je o to cennejšie, že k nemu dochádza práve v kritickom čase, krátko po poprave Ježiša, ktorý bol podľa označenia viny na kríži, odsúdený ako politický zločinec – protištátny živel. Jozef sa však verejne priznáva ku svojej náklonnosti k Nemu. Už nedbá, že riskuje svoju povesť, funkciu či prípadný trest. „Kristus Vám za škody stojí. Stokrát víc slibuje“, spievali v choráli husiti. Za Pána Ježiša nie je ničoho škoda. Postavenie ani ekonomické náklady. Jozef podľa biblistov Ježišovi zabezpečil taký hrob, v akom sa pochovávali iba vysokopostavené osoby. Aj to bol prejav jeho vyznania. Ani toto čestné miesto odpočinku však nie je konečným bodom Ježišovho života, ale východiskom k novému životu. Kiežby to platilo aj o hrobe, do ktorého raz položia nás!