Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. marca 2008

Tí, ktorí Ho (Hospodina) milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile. Strach zo zničenia, márnosť všetkého, vnútorná rozorvanosť – to sú len niektoré z pocitov, ktoré môžu prepadnúť kresťana, ktorý trpí bez vyhliadky na úľavu a vyslobodenie. Utrpenie môže mať mnoho podôb. Môže ísť o telesné týranie, hroznú chorobu, sociálnu nespravodlivosť. Neustála bolesť a strach vyvoláva v človeku nutkanie k rezignácii a chuť všetkého sa vzdať, poddať sa. Kresťania v prvom storočí boli pod neustálym tlakom všelijakých nebezpečenstiev pre svoju vieru. Boli ponižovaní, väznení a ich umieranie v pazúroch divých šeliem bolo pre svet zábavou. Mnoho bolesti si museli vytrpieť aj apoštoli. Práve do takejto situácie prehovoril list apoštola Petra a povzbudzoval kresťanov, aby nepodľahli. Siedmy verš tejto perikopy má byť majákom uprostred rozbúrených vĺn života. A to nielen v čase apoštola Petra. Je povzbudením aj pre nás. Ako kresťania by sme mali počítať aj s posmechom a odmietavým postojom. To nás však môže posilniť, lebo naša viera sa tým prečisťuje. Vyhliadka na večný život s Pánom Ježišom nás má napĺňať dôverou, trpezlivosťou a nádejou, aby sme vo všetkom pevne obstáli. Keď sa budeme na Neho spoliehať, môžeme víťazne čeliť každej nepríjemnosti tak, ako On. Modlime sa o silu, múdrosť a trpezlivosť, aby sme v dnešný deň obstáli vo všetkom jeho trápení!