Slovak Czech English German Polish

Utorok, 08. apríla 2008

Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší. Ulicou letelo rýchle auto. Jeho majiteľ sa opájal radosťou: „Do obálky som dal síce desaťtisíce, ale tie milióny, čo získam...!?“ Vtom zbadal kočík. Strhol volant a takmer narazil do dodávky. Tá sa síce stihla uhnúť, ale v tej rýchlosti sa prevrátila. Vtedy dupol na plyn ešte viac... Zabočil do bočnej uličky, kde na náčelníka polície zvolal: „Počúvaj, kámoš, keď budete vyšetrovať prevrátenú dodávku, na vine je on, jasné?! Žiadne iné auto nebolo v okolí! Vieš, že vlastním firmu, kde pracuje tvoja manželka!“ Majiteľ dodávky zatiaľ s hrôzou stojí nad hŕbou črepín: „Toľko som šetril, aby som si mohol otvoriť sklenárstvo, a teraz je všetko preč!“ Koľko takých príbehov poznáme?! Koľkí pri pohľade na ne stratili vieru v Boha? A u koľkých sa, naopak, posilnila, lebo hľadali múdrosť u Stvoriteľa a On im dal vedieť, že je večný a vševedúci. Už teraz vie, že zločinci neujdú trestu, hoci na zemi podplatia políciu. Poctiví zasa nestratia odmenu, hoci teraz trpia. Pravda, musia to byť veriaci poctivci, lebo bez živej viery človek zatrpkne a v duši ponesie zlobu neodpustenia, ktoré je rovnako zlé, ako zlo krádeže. Aj veriaci človek môže načas prežiť trpkosť, ale nebo nestráca, lebo prijal Kristovu lásku, ktorá prekrýva množstvo hriechov. Boh je sudca a kto sa Mu priblíži, priblíži sa k súdu. Tí, čo chcú nebeského Otca milovať, zažívajú nebeskú „justíciu“ už tu, ale pre svoje dobro, lebo utrpenie ich prečistí. Ostatní pred Bohom unikajú, no nie navždy. Raz sa Kniha života a smrti otvorí a ohnivé jazero pohltí všetko zlo (Zj 20,12).