Slovak Czech English German Polish

Sobota, 12. apríla 2008

Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb; dosť dáva On svojmu milému v spánku. Koľko slov, hádok a presviedčania! Každý si v zbore presadzuje svoje priority: „Bude dobre, keď všetci začnú krajšie spievať... bude dobre, keď postavíme kostol... bude dobre, keď zaznejú gitary... bude dobre, keď ostane iba organ... Každý zdôvodňuje svoje stanovisko. Každý vie hodiť protivníkovi do očí prach. Tento prach však prekrýva pohľad na Kristov Kríž... Je úžasné, že jednania v cirkvi sa začínajú modlitbou. Len škoda, že ju občas podriaďujeme ľudským záujmom, nie Kristovi. Alebo ju vnútorne neprežívame, lebo myseľ sa už pripravuje na zápas. Sme ratolesti, ktoré majú život len vtedy, keď sú vštepené, vnorené do kmeňa (J 15). Ten kmeň je jediný a vedie nás jediným smerom. K vzájomnej láske a čistote od zbožstvovania vecí i seba. Tí, čo sa s Ním spoja, dokážu nájsť spoločnú reč, hoci jeden hrá na gitare a druhý na organe. Každý z nich prinesie ovocie vo vhodnom čase a na vhodnom mieste. Kto sa však neponára do zdroja života, šíri smrť. Možno pomalé a nenápadné odumieranie vzťahov, ale aj to povedie k večnému zahynutiu, napriek zaručene dobrým úmyslom pôvodcu.