Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 20. apríla 2008

Ako mnoho je Tvojich diel, ó, Hospodine! Všetky si múdro učinil; zem je plná Tvojho tvorstva. Keď Izraeliti prešli cez Červené more, ich odpoveďou na Božiu záchranu bola oslava – nová pieseň, v ktorej chválili a oslavovali Pána Boha. Aj cirkev oslavuje a chváli Pána Boha za Jeho čin našej záchrany a milosti, ktorú máme v osobe Pána Ježiša. Chvála a oslava je vždy odpoveďou nášho života viery na Boží čin našej záchrany a spásy a nie novým hudobným žánrom pod vplyvom evanjelikálnej hudobnej klímy. Aj keď budem spievať pieseň „Chvála - sláva Tebe, Bože náš...“, vždy to má byť svedectvom viery, ktorá spoznáva a vidí veľké Božie dielo našej záchrany. Dôvodom chvály je aj predivné Božie stvorenstvo, ktoré chváli a oslavuje Pána Boha. A čo my? Albert Schweitzer povedal, že Boha vie chváliť a ďakovať Mu len ten, kto s Ním prežil niečo osobné. Ku chvále a vďačnosti nás vedie Duch Svätý. Raz, keď sme skončili prácu vo Svite, ma veľmi oslovil istý brat farár, ktorý sa spýtal: ´Koľko ste stavali a budovali?´ Keď som mu odpovedal, pokojne povedal: ´A teraz by ste mali presne toľko rokov chváliť a oslavovať Pána Boha za Jeho milosť, pomoc a požehnanie.´ Novú pieseň môže spievať len nové srdce - srdce v Kristovi postavené pod Boží súd. „Preskenované“ Božím svetlom, „prepálené“ Jeho ohňom... Je to srdce, ktoré nijakým spôsobom nesiahne na Boží Majestát, neprivlastní si slávu, ktorá patrí Jemu, nevyžaduje si úctu. Nové srdce vyznáva: „Už nie ja, ale Kristus!“ Tam, kde sa do centra pozornosti dostáva človek a jeho hudobný prejav, dochádza ku korupcii nielen chvál, ale aj samej teológie. Stará pieseň z 15. kapitoly Druhej knihy Mojžišovej vyjadruje skúsenosť cirkvi na konci vekov. Naša chvála a oslava je našim „áno“ Božej ceste záchrany a súdu.