Slovak Czech English German Polish

Streda, 30. apríla 2008

Naša duša očakáva Hospodina, On je našou pomocou, On je našim štítom. Človek mal od počiatku svojej existencie na Zemi vždy snahu robiť, čo sa mu páči. Tak sme sa vlastne dostali do strašného otroctva hriechu. Aj niekdajší pohania – teraz už kresťania v Korinte - boli vo veľkom pokušení prispôsobovať sa trendu svojej doby a okoliu. A to aj v oblasti sexuality. Hovoria si, ´veď Kristus nás oslobodil, všetko je nám dovolené, telo nie je rozhodujúce, ale duch, dôležité je, či veríme... hriech tela je zanedbateľný a nie rozhodujúci...´ (vplyv vtedajších gnostických názorov). Apoštol Pavel proti tomu veľmi ostro protestuje a varuje ich: „Či neviete, že vaše telá sú údmi Krista... chrámom Ducha Svätého?“ (v.15 a 19). „Veď veľmi draho ste boli kúpení!“ Ako môžete tak znevažovať obeť Kristovu a vedome sa vrhať do hriechu smilstva? Tu je výzva ako máme žiť: „Oslávte teda Boha svojím telom i svojim duchom, čo oboje náleží Bohu!“ Naša spoločnosť bagatelizuje voľnú lásku, smilstvo, cudzoložstvo. To všetko je predmetom vtipov a televízia nám to denne servíruje ako normálnu súčasť života. Nemravný život „hviezd“ sa ponúka ako vzor mladým ľuďom. – Veriaci ľudia vedia, že ich telá nie sú ich majetkom, ale že boli veľmi draho vykúpené obeťou Ježiša Krista, a preto pre nich platí pravidlo: „Sprotiviť sa až do krvi, bojujúc proti hriechu“ (Žid 12,4).