Slovak Czech English German Polish

Piatok, 16. mája 2008

Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustil mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. V pozadí celého tohto problému bol vtedajší zvyk v gréckej spoločnosti. Väčšina slušných gréckych žien nosila závoj na znak podriadenosti mužovi. Niektoré pohanky ho však už prestávali nosiť, a rovnako – pravdepodobne v duchu myšlienky, že „všetko je dovolené“ – prestávali závoj nosiť aj niektoré kresťanky. Apoštol Pavel ich týmito slovami nabádal k tomu, aby závoj nosili ďalej. Podľa Písma ukázal, že v poriadku spásy je žena postavená na roveň mužovi, ale podriadenosť ženy voči mužovi v stvoriteľskom poriadku nebola zrušená. Doložil to aj argumentami z prírody a vtedajších zvyklostí. Keď tak robia slušné pohanské ženy, kresťanky nesmú ísť pod štandard. Dnes sme v inej kultúrnej situácii. V niektorých kultúrach boli dlhé vlasy mužov znakom vážnosti. Na druhej strane, krátke vlasy žien, sotva... No, koho dnes pohoršia? Sme vďační za toto apoštolovo usmernenie s odvolaním na stvoriteľský poriadok, podľa ktorého je žena v manželstve podriadená mužovi! V tomto musí byť aj rozdiel medzi svetom a Cirkvou. Pritom Písmo mužovi ukladá ešte ťažšiu úlohu ako žene – totiž milovať ženu ako Kristus miloval cirkev (Ef 5,25). Apoštolovi Pavlovi nejde o povrchné podriaďovanie sa kresťanských žien, ale o podriadenie ich srdca, ktoré sa odrazí aj v ich správaní. A čo sa týka ženskej módy, pre kresťanky platí to, čo je napísané v Prvom liste apoštola Petra (1Pt 3,1-6). Skúmajme, čo hovorí Písmo aj o dnešnej dobe! Je to veľmi jasné!