Slovak Czech English German Polish

Sobota, 17. mája 2008

Daniela vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. Korintskí sa k bohoslužbám schádzali nato, aby načerpali duchovnú silu. Stratili však vzájomnú ohľaduplnosť. Začalo sa to diať aj pri Večeri Pánovej, pri ktorej sa viditeľným spôsobom manifestuje jednota Božieho ľudu, ktorú symbolizuje jeden stôl, jeden chlieb a jeden kalich. Každý však hľadel len na svoje... chudobní mali príliš málo a bohatí príliš veľa. Apoštol Pavel im vlastne poradil, aby večeru na nasýtenie tela oddelili od Večere Pánovej. Do spoločenstva predsa nechodíme preto, aby sme ukazovali svoju prevahu, lebo tým znevažujeme cirkev Božiu. Cirkev pozostáva aj z tých, ktorí „nič nemajú“, okrem prázdnych rúk. A len tie sú schopné prijať milosť. Chválou Cirkvi je práve to, že sa vie zjednotiť napriek všetkým rozdielom okolo jedného stola. To nie je technická záležitosť. To je však vecou zmýšľania. Najťažšie je obetovať svoje vlastné „Ja“. Kde niet takejto obete, tam sa spoločenstvo rozpadáva. Preto im apoštol Pavel pripomína pôvodný zmysel Večere Pánovej – čím je zvestovanie Kristovej smrti. Nie je dôležitý samotný obrad, ale Jeho láska k nám...! On to urobil pre nás a za nás, namiesto nás! Práve Večera Pánova nás zaväzuje k obetavej láske a vzájomnej službe.