Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 08. júna 2008

Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti, i moja duša je preveľmi zdesená. Porušili sme všetky Božie prikázania. Žijeme v dobe poloprávd a klamstiev a ani sa už nad nimi nepozastavujeme. Pohlcuje nás kult tela a svetskej múdrosti, sily a šarmu. Opovržlivo sa odťahujeme od bezdomovcov, alkoholikov, narkomanov... Sami vyslovujeme nad nimi súd: „tak im treba!“ Nie, necharakterizujem svet, ale nás - kresťanov. My sme zodpovední za príťažlivosť kresťanstva aj dnes. Boh nám zanechal jasné kritériá, ale my ich nerešpektujeme. On povedal, že ak sa neoddelíme „od nich“, t.j. od sveta, ak našimi priateľmi budú svetskí ľudia, ak si urobíme modly z módy, vzdelania, kariéry, bohatstva, športu, či televízie..., naše kresťanstvo nebude presvedčivé, ale úbohé a my tiež. A predsa Pán Boh vo svojej nekonečnej láske volá už tisícročia k nám všetkým: „Spamätaj sa, človeče, odvráť sa od svojich hriechov, čiň pokánie a Ja si ťa priviniem, Ja všetky tvoje hriechy zahodím do najhlbšieho mora, Ja ťa milujem!“ Láska Božia, nádherná Božia láska. Pred 12 rokmi som i ja bola najbiednejšou z biednych, najúbohejšou z úbohých. Asi mnou už opovrhovali všetci ľudia. On, môj Boh, však mnou neopovrhoval. On videl moju biedu a prišiel do tej hrôzy, do toho bahna hriechov a z trosiek môjho života vymodeloval kvitnúci sad. V pokání som prežila tú najrevolučnejšiu revolúciu - zmenu môjho „ja“. Pán krvou prikryl všetky moje viny. Znovu som sa narodila a všetko je odvtedy iné, nádherne hodnotné. Lenže tu nemôžem urobiť bodku. Práve naopak. Tu sa všetko iba začína - štúdiom Biblie, rozhovormi s mojím novým Priateľom, chirurgickými zákrokmi, lebo Božie dieťa sa musí prečisťovať od rôznych neduhov... Byť učeníkom v Božích službách je výsostné postavenie, ale nadmieru zodpovedné - pred Bohom i pred ľuďmi. Preto, drahí súrodenci v Kristovi, bojujme dobrý boj viery, aby sme neustále hľadeli na Toho, ktorý za nás vylial svoju svätú krv! „Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň...“ (Žid 10,26). Preto pamätaj na krv Pánovu, čiň pokánie, zmeň spôsob života v súlade s Božou vôľou! Lebo, „ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek hriechu, určite bude žiť!“