Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 09. júna 2008

Nepokladaj sa za múdreho, boj sa Hospodina a vyhýbaj sa zlu. Učím v škole, v ktorej všetky deti navštevujú hodiny náboženstva. Malo by to znamenať slušné a úctivé správanie žiakov - bez podvodov, bitiek, či oplzlých slov... Skutočnosť je však iná. V škole máme veľké výchovné i vyučovacie problémy a neveriaci kolegovia nám, veriacim, často priam víťazoslávne šplechnú do očí neschopnosť a pomýlenosť kostola a cirkvi. Je to vážne! Veľmi vážne! Priznávame sa k Bohu, ale nebojíme sa Ho ani Ho nereprezentujeme. Vážne! Aj pre okolitý svet, ktorý speje do záhuby. A keďže vidí rozpor medzi našimi slovami a skutkami, odchádza od nás v presvedčení, že náš Boh je naozaj nejaký neschopný. Máme obrovskú zodpovednosť za oboznamovanie svojho okolia s Bohom - takým, aký je zjavený v Písme, teda, aký naozaj je! Ak Ho však ešte nepoznáme, neskrývajme sa za náboženstvo, ale pozvime Ho do svojho života na plný úväzok! Nie na jednu hodinu týždenne! Poprosme o pomoc duchovného súrodenca! Volajme k Bohu o pomoc! Hoďme sa na kolená so srdcom plným biedy, len sa nepretvarujme! Odkryme karty! Pán Boh miluje úprimnosť. Ak sa Pána Boha nebojíme, ak Ho nemilujeme, ak nedúfame jedine v Neho, je to s nami viac ako vážne! Hynieme v hriechoch. Náboženstvo a skutky konané z našej sily a múdrosti sú pred Bohom ohavnosťou. Pamätajme na Božiu lásku! Je bezbrehá! Pamätajme však aj na Boží súd! Je hrozný. Veľký faraón vydal rozkaz, ale babice - židovky, ho nesplnili. Boží rozkaz bol pre ne oveľa dôležitejší... Vedeli, že kto Boha neposlúcha, ten zahynie. Čiňme i my tak, a povedie sa nám dobre! Lebo „v hojnosti sa bude kochať naša duša.“ Pôrodné baby sa Pána Boha báli viac ako faraóna. Ako je to s mojou a tvojou bázňou pred naším Bohom, sestra, brat? „Hospodina mocností pokladajte za svätého, nech je On vaším postrachom a ľakom“ (Iz 8,13).