Slovak Czech English German Polish

Piatok, 13. júna 2008

Veľmi ma trestal Hospodin, smrti ma však nevydal. Prirodzenosť človeka je už raz taká... radi prijímame ruže a chlieb, ale cesta povinností, ktoré nás oberajú o pohodlie, financie a možno aj o dobré meno pred ľuďmi a pripravujú o priateľov... takáto úzka a ťažká cesta nás neláka. Vtedy by sme najradšej zaliezli do myšacej diery. Lenže Hospodin nás nájde aj v nej. Tak, ako pred plnením Božích úloh, Bohu neušiel Mojžiš ani Jonáš, neunikneme ani my. Aj my raz budeme pred naším Pánom vydávať počet z našich činov, myšlienok, slov... Boh nás z pazúrov diabla nevyslobodil preto, aby sme si ako znovu narodené Božie deti sedkali v teplučku a pohodlí našich domovov a pokojne čakali na nebo. Nie a tisíckrát nie! Povinnosťou Božieho dieťaťa – každého! – je žiť pre Krista a prelievať Krista do hynúcich duší. Nuž, zamyslime sa, či sa aj my nevyhovárame a nedávame prednosť vlastným záujmom a Božie pravdy i požiadavky, ba i hynúce duše nám nie sú ľahostajné?! Pán Ježiš nás vážne upozorňuje, aby sme boli ´pannami s lampami plnými oleja´... To znamená, že naša viera nesmie byť povrchná a formálna, ale máme byť nadšenými kresťanmi, aby neveriaci videli, že je v nás čosi, čo oni nemajú a aby po tom „čomsi“, po Kristovi, zatúžili aj oni! Pán Ježiš volá ovce stratené po horách aj po dolinách, volá tých, ktorí sú ochotní zaprieť seba samých, vziať svoj kríž a nasledovať Ho. Volá tých, ktorí vedno s prorokom Izaiášom dávajú Božiemu volaniu jasnú odpoveď: „Tu som ja, pošli mňa!“ Haleluja! Bohu sláva!!!