Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. júna 2008

Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! Mojžiš mal 80 rokov, Áron 83. Celý ich dovtedajší život bol prípravou práve na toto obdobie. To najdôležitejšie v ich životoch sa začína po osemdesiatke. Je to zvláštne. Dnes sa starší ľudia cítia nepotrební, osamelí. Často som počul z ich úst: „Mňa už len do šrotu...“. Mojžiš s Áronom si to nemohli dovoliť. Nemohli si dovoliť upadnúť do depresie, nemohli si dovoliť povedať: „My to už máme za sebou.“ Veriaci človek, ktorý je oddaný Bohu, môže aj v staršom veku vykonať veľké veci. Spomeňme Abraháma – to najdôležitejšie v jeho živote sa začalo v sedemdesiatom piatom roku života. Starý Mojžiš a ešte starší Áron predstupujú pred faraóna a idú do konfrontácie s jeho čarodejníkmi. Zdalo sa, že čarodejníci robia rovnaké znamenia ako oni, predsa však boli celkom iné. Skrze Mojžiša a Árona sa prejavovala Božia moc. Skrze egyptských čarodejníkov - moc temnoty. Boh potreboval človeka, cez ktorého by mohol vtedajšiemu svetu jasne ukázať, aký je rozdiel medzi mocou svetla a tmy. Na to si vyvolil práve týchto dvoch ľudí. Aj dnes Boh potrebuje človeka, skrze ktorého by iným ukázal svoju moc a pokoril moc tmy. Temnota má svoju silu aj moc. Vidíme, že dnes sa dejú rôzne „nadprirodzené“ veci skrze jogu, okultizmus. Božia moc je však väčšia. Boh potrebuje človeka, ktorý sa nebude báť ísť s Ním do konfrontácie s mocou temnoty a skrze Božiu moc zvíťazí. Potrebuje človeka, ktorý je ochotný bojovať. Pôjdeš do tohto boja? Za svoje deti, za vnúčatá, za Baránka a za Boží ľud!