Slovak Czech English German Polish

Sobota, 21. júna 2008

Hospodine, Pane, začal si ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť i svoju premocnú ruku. Izrael sa po odchode z Egypta dostal do ťažkej situácie. Ľud sa ocitol v zovretí. Pred nimi bolo more, za nimi - egyptské vojsko. Mali na výber: utopiť sa alebo sa nechať povraždiť. Ich reakcia bola typicky ľudská: naľakali sa a začali reptať. Dvanásty verš: „Mojžiš, už v Egypte sme ti hovorili, aby si nás nechal slúžiť Egypťanom – je to lepšie, ako zomrieť na púšti... Čo si nám to urobil?! Priviedol si na nás nešťastie. V Egypte sme si žili v podstate celkom dobre. Boli sme síce otroci, ale aspoň sme žili...“ Slova sa ujíma Mojžiš. Mal na srdci niečo, čo chcel svojmu ľudu povedať v tejto kritickej chvíli. V jeho reči zazneli tri dôležité skutočnosti: 1. „Nebojte sa!“ - Toto slovo sa v Písme údajne vyskytuje 365 krát. To znamená jedno „neboj sa“ na každý deň v roku. Každé ráno, keď sa zobudíme, má pre nás Pán Boh pripravené niečo, čo nám chce povedať. Hovorí: „Nebojte sa!“ Prečo sa nemáme báť? Dôvod je jednoduchý – Boh je s nami: „Keď Boh s nami, kto proti nám?“ 2. „Stojte pevne a uvidíte záchranu...“ – Izraeliti už urobili rozhodnutie odísť z Egypta. Vyšli s veľkou slávou a veľkým majetkom. Vtedy sa im to páčilo. Možno si cestou pred očami svojich bývalých otrokárov hovorili, „Aký je k nám Boh dobrý!“. Situácia sa však trošku zmenila. Otrokári ich začali prenasledovať. Zrazu sa zmenilo aj vyznanie Izraelitov: „Mali sme zostať v Egypte. Je lepšie slúžiť Egypťanom ako zomrieť na púšti...“ Do tohto reptania zasahuje Mojžiš: „Stojte pevne a uvidíte záchranu Hospodinovu...“ Čo nám táto pasáž hovorí? Posolstvo je takéto: Ak si už urobil nejaké rozhodnutie a vieš, že to bolo v súlade s Božou vôľou, neobzeraj sa späť! Nepochybuj! Stoj a buď vo svojom rozhodnutí pevný! Nech by sa dialo čokoľvek, ak vieš, že si sa rozhodol podľa Pána Boha, zostaň pevný! Vydrž, vytrvaj a uvidíš záchranu od Hospodina mocností! 3. „Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho!“ Keď sledujeme príbeh putovania púšťou, často vidíme, ako sa tento scenár opakuje: Izraeliti boli nespokojní, niečo sa im nepáčilo a začali reptať. „Svojimi ústami popudzovali Hospodina“. Preto prišiel trest. Apoštol Pavel píše: „Nereptajte, ako niektorí z nich reptali a zahynuli od zhubcu. Toto sa im prihodilo ako príklad a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu.“ Izraeliti sa dopúšťali niekoľkých hriechov: smilstvo, modloslužba, reptanie. Výsledok? Zahynuli na púšti. Pre nás je to výzva, aby sme si dávali pozor na to, čo hovoríme. Niekedy je lepšie byť ticho a s bázňou očakávať Božie konanie. Ak skrotíme svoje ústa, budeme svedkami toho, že Hospodin bojuje za nás.