Slovak Czech English German Polish

Streda, 25. júna 2008

Ajhľa, Boh mi je pomocníkom, Pán je s tými, ktorí podopierajú môj život. Kráčať púšťou bez dostatočného prísunu tekutín vôbec nie je ľahké. Naopak! To znamená riskovať život. Toto však nemajú byť slová na obhajobu Izraelitov. Iste, dokážeme ich pochopiť. Veď ak človek na istý čas zostane bez prísunu toho, od čoho závisí jeho život, začne byť mrzutý, zúfalý, skleslý a nakoniec agresívny. Reptanie je už vrcholným prejavom rezignácie. Poznáme to. V tomto sa s Izraelitmi dokážeme stotožniť. Márne by sme tvrdili, že my sme sa v takej situácii ešte neocitli. Nech je však akokoľvek, reptanie Židov v núdzi tolerujeme, lebo to vieme pochopiť. Predsa však takýto postoj zoči-voči skúške nie je správny. Na základe toho, čoho boli všetci očitými svedkami, by sme aj v tomto očakávali reakciu trpezlivosti, dôvery a spoľahnutia sa na Pána Boha a ruky zopnuté k modlitbe o pomoc a záchranu. Áno, čítame, že Hospodin svoj ľud skúšal. Život s Pánom Bohom je totiž aj o skúškach. Ak sa v nich však osvedčíme, môžeme očakávať splnenie Božích zasľúbení. Namýšľať si, že život s Pánom Bohom je bez akýchkoľvek problémov – nie je ani správne, ani biblické. A preto sa aj my učme spoliehať na Pána Boha, Jeho starostlivosť v pravý čas, na silu modlitby i na to, že Boh na nás nezabúda ani na našich púšťach života! To je recept na to, ako nereptať a nepochybovať o Božej dobrote.