Slovak Czech English German Polish

Sobota, 28. júna 2008

Jasaj a teš sa, dcéra Sion, lebo, hľa, prídem a budem bývať uprostred teba - znie výrok Hospodinov. Jetro je príkladom človeka, ktorý sa túži o Hospodinovi dozvedieť viac, a preto robí konkrétne kroky. Ide za niekým, kto mu o Ňom môže a má čo povedať – za svojim zaťom, Mojžišom. Je to človek, ktorý napriek tomu, že pochádza z pohanského prostredia, je otvorený spoznávaniu pravého Boha a viere v Neho, ktorú prejavuje vyznaním: „Požehnaný Boh, ktorý vás vytrhol z moci Egypta... Teraz viem, že Hospodin je väčší ako všetci bohovia!“ Mojžiš je zas príkladom Božieho služobníka, ktorý je pripravený vydať o Bohu svedectvo v každom čase. Viera je teda z počúvania. To vidíme už v tomto stretnutí svokra so zaťom. A uisťuje nás o tom aj samotný apoštol Pavel. Prejavom viery je jednak vyznávanie, ale aj obetovanie. Na pôde Starej Zmluvy je to obetovanie zvieraťa, ako to presne určuje Mojžišov Zákon. V Novej Zmluve je to zas vzdanie sa seba samého, obetovanie sa pre Krista, ktorý sa už prv obetoval za nás. Jetro však nie je pasívny veriaci, či pasívny ctiteľ Hospodina. Jeho viera sa prejavuje aj rozumnosťou a chápaním toho, čo od človeka Boh vyžaduje. A tak dáva Mojžišovi dobrú radu. Tak, ako zbor Izraelitov nemôže dobre fungovať na princípe jedného muža, ak sa ten muž nemá celkom zničiť, tak ani naše cirkevné zbory nezachráni jeden nadšenec – farár, dozorca alebo presbyter. Teda ťahúň, ktorý sa, ak zostane sám a bez pomocníkov a spolupracovníkov, rýchlo opotrebuje a unaví. To je recept na fungovanie aj našich zborov a cirkvi ako takej. Všetko je to o spolupráci, vzájomnej dôvere, zodpovednosti a tímovom nasadení.