Slovak Czech English German Polish

Utorok, 01. júla 2008

Ajhľa, prichádzajú dni, - znie výrok Hospodinov - keď vystavané bude Hospodinovo mesto. Zákon, ktorý sme práve čítali, stráca najmä v novozmluvnej dobe charakter chladného zákonníka. Ide o prejav Božieho záujmu a Božej lásky voči svojmu stvorenstvu. Pán Boh túži, aby sme mali šťastný život. Každý vzťah však musí mať nejaké pravidlá a hranice. Môj život musí mať svoje pravidlá aj vo vzťahu k Bohu a k ľuďom. Ako vnímajú tento dar samotní Židia? Časopis „Delet“ a rabín Meyers o tom hovoria toto: „So sviatkom (darovania Dekalógu) nadchádza príležitosť položiť si otázku: čo bolo skutočnou podstatou a dôsledkom darovania Tóry? Odpoveď nachádzame v samotnej Tóre: darovanie Tóry umožnilo izraelskému ľudu prepojiť materiálne sféry s duchovnými. Presah toho, čo je hore, s tým, čo je dolu. Midraš uvádza analógiu s horou, na vrcholku ktorej bolo kráľovstvo a na úpätí hory druhé. Od nepamäti platilo, že ľudia zhora nesmeli zísť na úpätie hory a tí zdola nesmeli nahor. Nakoniec bol predpis zrušený. Ľudia z vrcholku mohli zísť dolu a ľudia zdola smeli vystúpiť. Tak je to aj s darom Tóry. Žalmista píše, že pred darovaním Tóry „nebesá patrili Pánovi a zem smrteľníkom”. Hmotný a duchovný svet ostávali v oddelených sférach. Darom Tóry mohla duchovná dimenzia zostúpiť a vložiť sa do hmotnej dimenzie a hmotná dimenzia sa mohla transformovať a pozdvihnúť k duchovnému.“ Ideu Desiatich Božích prikázaní stručne vyjadrujú prvé tri slová: „Anochi hašem elokecha” – „Ja som Pán, tvoj Boh.“ Boh, ktorý sväté oddeľuje od sveta a svet zároveň posväcuje.