Slovak Czech English German Polish

Streda, 02. júla 2008

Rozpomeň sa na svoj zbor, ktorý si odpradávna získal, vykúpil ako svoj dedičný kmeň. Iste mnohí z nás poznajú komunitu Taizé. Zakladateľ tejto komunity, brat Roger, použil tento výraz vtedy, keď chcel hovoriť o vzťahu medzi Bohom a človekom. „Každodenným očakávaním nás, bratov, je, že každý mladý človek objaví Krista. Nie Krista izolovaného, ale „Krista spoločenstva“ - plne prítomného v tajomstve spoločenstva, ktorým je jeho telo, Cirkev. Toľko mladých v nej môže nájsť miesto, kde môžu darovať celý svoj život, až do konca. V nej majú všetko, aby sa mohli stať tvorcami dôvery a zmierenia nielen medzi sebou, ale aj so všetkými generáciami, od najstarších až po deti. Nasledovať „Krista spoločenstva“ je v našej Komunite z Taizé ako oheň, ktorý nás páli. Išli by sme až na koniec sveta, aby sme hľadali cesty, žiadali, volali, prosili na kolenách, ak by bolo treba, ale nikdy nie zvonka, vždy zotrvávajúc vnútri tohto jedinečného spoločenstva, ktorým je Cirkev.“ V našom texte sa už neprístupný Boh zjavil nielen Mojžišovi a Áronovi, ale aj Nádábovi, Abíhúovi a sedemdesiatim starším, ktorí svorne hovoria: ´Všetko, čo riekol Hospodin, budeme plniť a poslúchať.´ Uvedomujem si, ako veľmi by sme v našom zbore, cirkvi, senioráte potrebovali počuť tieto slová...! Neprístupný Boh sa stal v Kristovi zrozumiteľný a uchopiteľný. A tento moment nás inšpiruje k modlitbe za to, aby naši presbyteri vstali a povedali: ´Všetko, čo hovorí Hospodin, budeme plniť.´ Nie izolovane, nie tak, že nám, evanjelikom, postačia televízne, či rozhlasové bohoslužby, ale s Kristom a v spoločenstve.