Slovak Czech English German Polish

Sobota, 05. júla 2008

Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, halíš sa do svetla sťa do rúcha. Taliansky sochár Donatello vraj odmietol kus mramoru preto, že mal kaz. Ponúkli ho teda Michelangelovi a ten ho prijal. Zahľadel sa do mramoru a napriek viditeľnej chybe v ňom videl skrytý potenciál krásy, ktorý bol bežne nepostrehnuteľný. Michelangelo z neho vytesal svoje majstrovské dielo - sochu Dávida. Pán Boh urobil čosi podobné aj s nami a s naším hriešnym svetom. Zahľadel sa ponad to, čo bolo zrejmé, a uvidel v nás potenciál krásy. Každý hriech má svoj následok. Vidíme to v našom texte, u kráľa Dávida, ale aj inde. Mojžiš až po treste vystúpil k Hospodinovi, aby Ho poprosil o zmierenie a odpustenie. Pán Boh hriech trestá, ale skrze Krista nás „znova tvorí“ (rekreuje). Ako veľmi verím skutočnosti, že Boh má so mnou svoj plán a že chce zo mňa napriek mojim chybám vytvoriť čosi osobitné? John Michael Talbott raz povedal: „Keď nám všetky šupiny hriechu spadnú z očí, celý svet sa začne trblietať.“