Slovak Czech English German Polish

Utorok, 15. júla 2008

Srdce čisté stvor mi, ó, Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Pán Ježiš dostáva všetky možné - aj nemožné - mená a prívlastky, ktoré hanobia Jeho službu a konanie. Aj dnes, ako keby sa niektorí ľudia špecializovali práve na to, že ľuďom a veciam dávajú hanlivé mená... Len za každú cenu hanobiť a pošliapavať úsilie a prácu druhých! To isté možno pozorovať aj vo verejnom účinkovaní Pána Ježiša, keď žil na tejto Zemi. Pán Ježiš koná často až s nadľudským úsilím. Veď preto, že bol veľmi unavený, počas búrky v loďke spí. Prečítané Božie Slovo hovorí, že ani si nestačil zajesť z chleba a už tam bol zástup. Ľudia prišli so svojimi problémami. So svojim problémom prišli aj Ježišovi príbuzní. Nevedeli odolať tlaku synagógy, hrozilo im totiž reálne vylúčenie z nej. Preto Ho chcú odviesť domov pod zámienkou, že „postúpil z rozumu“. Zákonníci boli ešte rafinovanejší a obvinili Ježiša z toho, že „má Belzebuba a že kniežaťom démonov vyháňa démonov“. Pán sa bráni podobenstvom o rozdelenom kráľovstve. Ježiš končí s tým, že hriech proti Duchu Svätému má vinu večného hriechu - je bez odpustenia. Ak človek stratí súdnosť, stráca zdravý rozum. Ježišovi súčasníci často strácali práve súdnosť. Preto nespoznali a neuverili, že Mesiáš prišiel v Pánovi Ježišovi. Čo a kto nám a našim súčasníkom bráni, aby bol Ježiš našim Spasiteľom?!