Slovak Czech English German Polish

Streda, 23. júla 2008

Prečo musí byť moja bolesť ustavičná a moja rana nevyliečiteľná? Nechce sa zahojiť. Chceš byť voči mne ako klamný potok, voda, na ktorú sa nedá spoľahnúť? Prvú vyslovujú ohrození učeníci Pánovi Ježišovi. Hlasnejšie ako burácanie víchra a vĺn Mu vykrikujú, že nedbá a nestará sa o nich. Dokonca spí a čo sa ich týka, mohli by hoc´ aj zahynúť. Je taký ľahostajný, že to rozum nepochopí. Ani len o seba nedbá. Sotva to poprieme: učeníci nám hovoria z duše. Aj nám sa neraz zdá, keď sa nám vlny valia cez hlavu a loďku života, že Pán Ježiš náležite nedbá ani o nás, ani o svoju cirkev. Druhú výčitku vyslovuje Pán Ježiš a karhá učeníkov, že nemajú vieru. Búrka, vlny, hromy a blesky sú pre nich rozhodujúcejšie, rukolapnejšie, pádnejšie než prítomnosť Pána mora, vetrov, loďky... - neba i Zeme. Podľa nich sú momentálne okolnosti silnejšie, mocnejšie ako Pán Ježiš. Ktorá výčitka je oprávnená? My, večne vyčítajúci, dokážeme prijať výčitku svojho Pána...?