Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 24. júla 2008

K Tebe volám, Hospodine, hovorím: Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine živých. Prvá: zlí duchovia, keď im je jasné, že musia opustiť posadnutého človeka, veľmi, priam úpenlivo prosia Pána Ježiša, aby ich nevyháňal z kraja Gerazénov, ale aby mohli vojsť do dvojtisícového stáda svíň. Ani ich handrkovaniu pred následnou záhubou, ani tým vzťahom, súvislostiam, ktoré tu boli, jednoducho nerozumieme. Jedno je však isté: pre Pána Ježiša je vzácnejší nešťastník, za život ktorého by nik nebol dal ani deravý groš, než 2000 svíň v cene niekoľkých miliónov korún. Napodiv, Pán Ježiš prosbu démonov splnil! Možno predzvesť oveľa väčšej obete pre záchranu zatratených ľudí, nás. Druhá prosba je azda najsmutnejšia z celej Novej Zmluvy, ak nie z celej Biblie. Pribehnuvší Gerazénčania prosia Pána Ježiša, aby odišiel z ich končín. Smutná prosba, presmutná skutočnosť! Smutnejšie je vari iba to, že stovky našich dedín, našich rodín sú dnes rovnaké. Prosia a robia všetko pre to, aby sa Pán Ježiš vytratil z ich života. A Pán Ježiš odchádza. Nevnucuje sa. Tretiu prosbu vyslovil démonov zbavený človek. Prosil, aby ho Pán Ježiš vzal so sebou. Do tejto prosby vložil všetku svoju biedu, vďaku, obavy i nádej. Z týchto troch prosieb je to jediná primeraná prosba, a predsa ju Pán Ježiš jedinú nesplnil. Zlé áno, dobrú nie! Ba, možno, splnil ju na vyššej úrovni. Poveril uzdraveného najvznešenejšou úlohou: aby svojim vlastným, tým milovníkom svíň porozprával, čo pre neho BOH urobil! Pochopil to a tým, čo o neho ani o Pána Ježiša nestáli, rozhlasoval, čo pre neho Pán JEŽIŠ urobil! Plníš si svoju najťažšiu úlohu?