Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 31. júla 2008

Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej. – Keď myslíme alebo hovoríme o Ježišovi, sme naučení myslieť predovšetkým na spásu svojej duše. Podvedome možno myslíme na udalosť, keď pokušiteľ Pánovi Ježišovi podsúval myšlienku, že zo všetkého je najdôležitejšie jedlo. Vtedy Ježiš vyhlásil, že „nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“ (Mt 4,4). V dnešnom texte koná Pán Ježiš úplne naopak. Vidí prichádzať zástupy ľudí, ktorí prešli kus cesty, sú unavení a hladní. Čo urobí Ježiš? Prikáže im, aby sa posadili do zelenej trávy a nasýti ich. K spáse, ktorú prináša Ježiš, patrí jedno aj druhé. Pán Ježiš má starosť o telo i o dušu. Veľmi dobre vie, že jedno s druhým úzko súvisí. Ak trpí telo – trpí aj duša. Ak je nemocná duša, trpí aj telo. A je vôbec správne hovoriť zvlášť o tele a o duši? Dajú sa vôbec od seba oddeliť? Človek je jeden celok, jedna bytosť, jedno Božie stvorenie, jeden predmet Božej lásky. Kristus sa zaujíma o celého človeka. Človek hynie a Pán Ježiš ho vedie k viere. Človek má hlad a Pán Ježiš ho nasycuje. Človek hreší a Pán Ježiš mu odpúšťa hriechy. Človek je chorý a Pán Ježiš ho uzdravuje. Človek sa bojí a Pán Ježiš ho napĺňa pokojom. Človek umiera a Pán Ježiš mu dáva nový život. Aj dnes sa môžeme s vďačnou dôverou vložiť do Ježišovej starostlivosti so všetkými svojimi neduhmi, starosťami a hriechmi. Buďme si istí, že Pán Ježiš chce, aby nás nič netrápilo: hriech, choroba, strach ani hlad!