Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 03. augusta 2008

Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám. Opäť je nedeľa. Tá, čo nasleduje po Kajúcej. V kalendári sa vždy označuje červenou farbou. Ako keď na semafore zasvieti červená. Koľkýkrát už v tomto roku? Je to ponuka zhora a zároveň pozvanie k zastaveniu sa. Božie Slovo, ktoré nám dnes bolo zvestované, si vyžaduje náš čas. Božie Slovo si vyžaduje naše „stop!“ Predtým, než Samuel pomazal Saula za kráľa, povedal mu: „Ty však zastaň na chvíľu, aby som ti zvestoval Božie Slovo“ (1S 9,27b). Červená však svieti aj pre hriech. Dávid s tým mal konkrétnu skúsenosť. A nie jednu. V dnešnom texte ide o jeho hriech, ale aj o pokánie. Privlastnil si to, čo mu vôbec nepatrilo. A stálo to život jedného človeka. Potom však z jeho vnútra z moci Ducha Svätého vytrysklo hlboké pokánie: „Srdce čisté stvor mi, ó, Bože“ (Ž 51,12). Úžasné pokánie! Nielen pre minulú nedeľu. Aj pre dnešnú. Pre každý okamih nášho života. Harvardský filozof Wiliam James povedal: „Hrešil by som ako Dávid, keby som dokázal ľutovať ako Dávid.“ Jeho pokánie má svoju hĺbku. Nie je výsledkom jeho úsilia a snaženia, ale dielom Ducha Svätého. Náš Pán svoje verejné účinkovanie začal so slovami: „Pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ (Mk 1,15). K úprimnému pokániu nás Duch Svätý privádza aj skrze žalmy. Aj tie Dávidove. Ak by sme ich nemali v Biblii, tak by sme boli ozaj veľmi ochudobnení.