Slovak Czech English German Polish

Utorok, 05. augusta 2008

Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel. Pán Ježiš sa stále pohybuje na pohanskej pôde. Uzdravil hluchého a zajakavého muža. Nie náhodou mu povedal to známe: „Efatha“ - otvor sa! Otvoril mu to, čo mal tak dlho zablokované. Je veľa toho, čo je v nás zatvorené: srdcia, oči, pery... Žalmista sa modlí: „Ó, Pane, ty mi otvor pery, nech moje ústa tvoju chválu zvestujú“ (Ž 51,17). V najdlhšom žalme čítame: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky tvojho zákona“ (119,18). Akosi sme sa prestali čudovať. Izraeliti sa pýtali, keď našli mannu: „Čo to je? - „Man hu?“ Názov manny je odvodený od tejto otázky. Pán otvára naše vnútro aj pre otázky. Tak učeníci dvakrát zopakovali otázku, keď tomu „máličko“ nerozumeli (J 16,16-24). Akosi sme sa prestali pýtať. Na otázku: „Čo to je?“ - nadväzujú totiž aj ďalšie otázky: „Kam to smeruje?“, alebo „Čo z toho bude?“, „Čo mám robiť?“ Izraeliti putovali do zasľúbenej krajiny 40 rokov možno aj preto, aby sa naučili klásť si otázky. Človek blúdi, kým sa nepýta. Blúdi, pretože sa nepýta, kam ide. ´Aký by bol svet bez otázok´, nedávno si povzdychol istý novinár. A dodal: „Nie je to tak, že kto sa nepýta, akoby už zomrel?“ Veľmi zaujímavým spôsobom je to vyjadrené v piesni č. 490 Evanjelického spevníka: „Ja som si iné nezaslúžil, len trest za množstvo mojich vín. A hľa, zmierenie mi získala krv, ktorú vylial Boží Syn. Jak k tomu príde?, Čo to je? Milosrdenstvo, iné nie.“ Pán uzdravuje aj preto, aby sme sa pýtali!