Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. augusta 2008

Až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim. Jednu lekciu mi dala hra na pieskovisku. S malými deťmi sme šli vyklápať formičky. Povrch však bol pokrytý kameňmi, boli tam hrbolčeky a kôpky, a tak skôr, než sme celú formičku na nerovnej ploche stihli vyklopiť, rozpadla sa. Preto som na jednej časti pieskoviska vyrovnala povrch, poodhadzovala kamene, udupkala a povedala: „Tu nám to už teraz pôjde.“ Niektoré deti začali vyklápať formičky na tomto mieste a tešili sa z pekných tvarov, iné sa však naďalej pokúšali vyklopiť formičky vedľa - na hrbolčekoch a kameňoch. Samozrejme, nešlo im to. Aj do nášho sveta prišiel Pán Ježiš, aby náš život mohol stáť na niečom stabilnom. On sám sa stal základom, na ktorom môžeme rásť a budovať dielo na Jeho chválu. Napriek tomu prichádzajú chvíle, keď začneme veriť - ako tieto deti, že sa dá budovať aj na niečom inom. Veľa energie, času a viery vkladáme do diela, ktoré vyrastá na pseudozáklade, ktorým je len moje vlastné úsilie, postoje mne blízkych ľudí, slová neprajníkov alebo niečo iné. A žneme rovnako, ako druhá skupina detí neúspech, lebo dielo sa rozpadáva. Ako rozlíšiť, na čom staviame dnes? Odpoveď dáva čas strávený na kolenách s Pánom Ježišom. To naše nestále, vyčerpávajúce a pominuteľné totiž oddeľuje od toho, čo je Jeho... čo napĺňa pokojom, dáva nové výzvy a dosvedčuje, že nás nesie sám Pán Boh, že je pri nás so Svojou silou keď sme slabí, dvíha nás keď padáme, dáva smer keď sa strácame, vie o nás, keď sa cítime sami. Tak na čom dnes staviaš ty?