Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 11. augusta 2008

Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť. Predstav si, že by Pán Ježiš žil v dnešnej dobe, bol by členom tvojho cirkevného zboru, používal by dnešné kresťanské vety o sebazapieraní, braní kríža... a popri tom by vyznával aj dnešný svetonázor a myslenie. Možno by sa stal aj presbyterom, alebo dozorcom. Pekne by sa modlil, mal by krásny hlas, ktorý by pri piesňach vynikal. Dával by štedré milodary, a tak by jeho meno často znelo v oznamoch z kazateľníc. Pustil by sa do budovania chrámov a pri každom výročí by sa čítavalo, čo urobil. Ak by Jeho zamestnávateľ stupňoval pracovné nároky, tak by si v zbore logicky zdôvodnil, že teraz si dá od služby pauzu a všetci by sme to prijali s pochopením. Možno by si naplánoval aj nejakú exotickú dovolenku, a vtedy by to zbor pocítil aj na klesajúcich milodaroch... Často rozmýšľam nad tým, že asi všetko na svete je ľahšie, než vziať na svoje plecia svoj kríž. Ešteže celá táto predstava je len zlý sen a Pán Ježiš o kríži nielen rozprával, ale ho na svoje plecia aj vzal. A dnes tak, ako predtým, zvoláva zástupy a ako prvé hovorí: ´Ak chceš...´ Nemusíš, ale ak chceš nájsť život, do ktorého som ťa povolal, zapri svoje JA, neobhajuj sa za každú cenu, nebuď ješitný, nezakladaj si na sebe, nebojuj proti ľuďom, ale vezmi kríž služby a lásky na seba a kráčaj v mojich šľapajach... nasleduj ma´