Slovak Czech English German Polish

Utorok, 12. augusta 2008

Zmiluj sa, Bože, zmiluj sa nado mnou! Lebo moja duša k Tebe sa utieka a v tôni Tvojich krídel hľadám útočisko, kým prejde záhuba. Už sú tak blízko...! Nadšenie z Pána Ježiša rastie každým dňom. Pridávajú sa ďalší a ďalší: zázraky, znamenia, Slovo Božej moci – to sú každodenné skúsenosti. Zrazu sa však všetko zmení. Pán Ježiš prichádza k svojim najbližším a začína im rozprávať veci, ktoré ich očakávania úplne pochovajú. Onedlho má, vraj, trpieť, byť zavrhnutý ľuďmi, zabitý a vstať z mŕtvych. Učeníci nerozumejú a v duchu bojujú sami so sebou. Po šiestich dňoch Pán Ježiš niektorých z nich vyvádza na vrch, nie však hocijaký. Vystupujú na vysoký vrch, kde niet zástupov, ani nijakých iných rušivých elementov. A práve v tejto samote sa Pán Ježiš pred ich očami premení a oni spoznávajú Jeho slávu, Jeho veľkosť a cieľ Jeho poslania. A v tomto bode sa začína aj pokušenie: ´Je nám tu dobre, postavme stánky!´ Uzavrime sa vo svojich spoločenstvách, v skupinách rovnako zmýšľajúcich, postavme stánky Bohu a sústreďme sa už len na to...! Ako to však pokračovalo? Boh ich zastrel oblakom a povedal: ´Toto je môj milovaný Syn, Jeho poslúchajte!´ A zrazu už učeníci nevidia nič okrem Ježiša a kráčajú späť. Nech ťa Boh posilňuje! Vyhľadávaj tichý čas s Ním, kde spoznáš Jeho veľkosť! Potom však vstaň, a pokračuj! Vráť sa medzi ostatných a buď tam Jemu poslušný!