Slovak Czech English German Polish

Utorok, 19. augusta 2008

Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. Okolo osoby, učenia a diela Pána Ježiša Krista sa vedú tisícročia diskusie, rozvíjajú filozofie, uzatvárajú definície a vytvárajú dogmy. Zdá sa, že sme takí zanietení hľadaním informácií a dôkazov, že strácame schopnosť prísť k Pánovi Ježišovi spontánne, priamo. S rokmi a pribúdajúcimi skúsenosťami v nás rastie skôr nedôvera a presvedčenie, že človek musí byť čo najviac nezávislý a výkonný. Musí sa vedieť prispôsobiť zákonitostiam a pravidlám, ktoré v tomto svete určujú - a stále novelizujú - tí, čo majú reálnu moc a vplyv. Pán Ježiš však vyzdvihuje postoj detí. Oni Mu ešte vedia rozumieť. Oni ešte vedia, že sa majú čo učiť. Ešte nevypočítavajú, ako ďaleko sa dostali. Ešte nemajú problém prijímať. Ešte nemajú predsudky a dokážu dôverovať. Ešte sa dokážu tešiť z obyčajných vecí. Ešte veria, že život je úžasný, plný prekvapení a že má svoje čaro. Ešte sa nepotrebujú predvádzať - skôr si všímajú, v čom a koho napodobňovať. Ešte sú poslušné – v dôvere, že pre svoje dobro. Ešte nie sú zatrpknuté. Na bolesť a krivdu vedia rýchlo zabudnúť. Tam, kde my, dospelí, vidíme najskôr problém, ťažkosť, nesieme vinu - sú deti schopné vidieť jednoduchosť, ľahkosť, vedia žasnúť a prebúdzať nežnosť. Majú moc viesť svojich rodičov k filozofickým úvahám svojím jednoduchým: „Prečo?“... Keby sme vedeli prijať kráľovstvo Božie s takým dychtivým očakávaním ako DIEŤA! Keby sme si dali záležať na tom, aby naše deti a vnúčatá stretávali Krista, KÝM sú ešte deti...! Ten spôsob a čas je škoda premeškať.