Slovak Czech English German Polish

Sobota, 23. augusta 2008

Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? ´Ak je Pán Ježiš tu, je tu určite kvôli mne. Ja Ho potrebujem. Iba On sa môže zmilovať, ak som stratený.´ Takáto v človeku dokáže zlomiť všetky ľudské obmedzenia a hranice, vyskočiť k Pánovi Ježišovi a nástojiť na uzdravení. Bartimaios počuje, že Pán Ježiš sa blíži a hneď sa aj ozýva. Nie nenápadne, potichu. On kričí! Ten krik nám je až nepríjemný. Nechceme ho počuť. Vyrušuje nás. Usvedčuje nás z ľahostajnosti a pýchy. Slepého žobráka však učeníci neumlčia. Jeho už umlčala bieda – obrala ho o všetky možnosti, o radosť, vízie, budúcnosť... Teraz je čas, aby sa chopil šance, aby sa jej v žiadnom prípade nevzdal. Pánovi Ježišovi jeho krik neunikne. Zostane stáť a nechá priviesť Bartimaia. Pýta sa ho: ´Ako má vyzerať zmilovanie?´ „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Pán Ježiš sa pýta, AKO mu má pomôcť, hoci to veľmi dobre vie. Nechá však slepého pomenovať svoj problém. Nám táto citlivosť chýba. My niekedy „naordinujeme“ pomoc tak, ako to považujeme za najlepšie. Ak teda chceme a môžeme poskytnúť oporu, všimnime si, že Pán Ježiš neúčinkuje s odstupom - bez slov! On nadväzuje kontakt. A ak sme práve v kríze, buďme si istí, že Pán Ježiš stále prechádza - okolo každého z nás! Nenechajme Ho len tak prejsť! Kričme, netrápme sa sami! Nenechajme sa umlčať! Pán Ježiš predsa prišiel a prichádza kvôli nám.