Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 31. augusta 2008

Dbajte, aby ste hovorili, ako vám prikázal Hospodin, váš Boh, neodbočujte ani napravo, ani naľavo! – Na počiatku stvoril Boh nebo a Zem, potom deň a noc, oblohu a súš... a nakoniec, ako vrchol svojho diela, vzal Hospodin, Boh, z prachu zeme a sformoval človeka. Vdýchol mu do nozdier dych života, a tak sa stal človek živou bytosťou. Pán Boh tak dokazuje svoju moc a človeka vyvyšuje nad všetko stvorenie. Človek sa zároveň stáva Božím dieťaťom a od Boha dostáva život. To však nie je všetko. Tým sa to nekončí. Hospodin, okrem toho, že človeka stvárňuje a že mu vdychuje život, stavia človeka do záhrady. Do tohto sveta. Stavia ho na miesto, ktoré je ohradené a chránené. Je to Božia záhrada, kde sa za podvečerného vánku prechádza Boh (1M 3,8). Je to miesto, kde sa človek môže cítiť úplne bezpečne. Nič a nikto ho neohrozuje, lebo Boh, jeho Tvorca, je v jeho blízkosti. Záhrada je pre človeka miestom, kde mu Hospodin, Boh, ponúka večnú vlasť. Dáva mu však aj zodpovednosť za Jeho svet. „Hospodin, Boh, vzal človeka, voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil“ (1M 2,15). Ujali sme sa Božieho sveta a našich životov dostatočne zodpovedne? Alebo...? Do nášho sebakritického skúmania by slová Pána Ježiša mali zaznieť ako balzam: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?“ (J 14,2-3). Svet je Boží a my sme Božie deti. Svet je teda aj náš. A miesto máme, vďaka nášmu Spasiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, pripravené. A to je dôvod na chválu a vďaku.