Slovak Czech English German Polish

Sobota, 06. septembra 2008

Roztrhnite si srdcia a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu. – Smútiaci ľud zmluvy je na kolenách a z jeruzalemského chrámu sa dvíha jeho prosebné volanie. Čo sa stalo? Ľudia sú v núdzi - trápi ich veľké sucho. Uvedomujú si svoje hriechy, viny a nespočetné odpadnutia od Pána Boha. A tak sa teda ponáhľajú do chrámu, aby sa kajali a prosili Boha, aby im pomohol „pre vlastné meno“. Vždy to pomohlo. Zdá sa však, akoby to teraz bolo inak. Akoby bol Hospodin unavený, sklamaný, znechutený. Akoby to už s ľudom svojej zmluvy vzdal. Už „v nich nemá záľubu“ (v.10). A keď k Nemu prichádza Jeremiáš, zástupca svojho ľudu, Hospodin mu vydáva príkaz: „Nemodli sa za tento ľud v jeho prospech“ (v.11). Čo sa to deje? Prečo Pán Boh vydáva takýto príkaz? Veď predsa vždy, keď sa našiel niekto, kto prosil za národ, Boh sa zmiloval a národ zachránil! Tak ako to teda je? Žeby to Hospodin vzdal? Žeby chcel Hospodin na nich vyliať svoju zlobu? Žeby už bol naozaj taký znechutený neustálym hriechom svojho ľudu? Pri čítaní tohto biblického textu by sa nám to, veru, mohlo zdať. Dokonca by sme mohli zotrvať v takomto presvedčení, keby sme Jeremiáša nečítali ďalej a keby sme nepoznali tento biblický príbeh celý. Ak však naďalej budeme čítať, skúmať a spoznávať Písmo, zistíme, že Hospodin sa nakoniec zmiloval a svoj národ zachránil. Z lásky k nemu. To isté znovu urobil z lásky k nám, keď poslal svojho Syna. Z bezpodmienečnej lásky. A ten Syn za ľudí, ktorí nespočetne veľakrát zlyhali, zomrel. Boh je láska, On nás miluje, a preto to s nami nikdy nevzdá. Aj keby sa dôvodov našlo až-až...!