Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 14. decembra 2008

Ja viem, že môj Vykupiteľ žije. Neistá Jánova otázka vyznieva ako pochybnosť. Zaráža nás, že sa tak pýta práve on. Veď, či nevie, že Ježiš je Kristus - Mesiáš? On, ktorý mu pripravuje cestu? Prečo sa teraz pýta? Pán Ježiš však Jána Krstiteľa za jeho otázku plnú chvenia nekarhá. Má pochopenie pre jeho situáciu vo väzení aj pre jeho skúšku. V ťažkých situáciách sa vždy vynárajú tie najvážnejšie otázky. Nemusí to znamenať hneď Jánovu neveru. Ján svojou otázkou: „Či si ty Kristus...?“ skôr hľadá uistenie. Hľadá odpoveď, aby ešte pevnejšie veril, aby Pánovi Ježišovi ešte lepšie porozumel, aby jeho viera videla ďalej - aj za mreže. Ján hľadá v žalári - pred popravou - potvrdenie o tom, že jeho služba ako pripravovateľa cesty Mesiášovi bola naplnená. Takéto chvíle otázok nie sú zlé, aj keď nás môžu riadne potrápiť. Cvičia nás však v pružnosti. Celá naša duša sa pri nich rozochveje ako struna. Zároveň sa však ukáže naša pevnosť. Možno sme až sami prekvapení, koľko napätia vydržíme. Napokon nás vedú ešte k hlbšej viere, hlbšiemu pochopeniu, k pevnejšej dôvere. Jánove rozochvené vnútro dostalo odpoveď od Mesiáša mesiášskym spôsobom. Pán Ježiš koná všetky znamenia mesiášskej doby: „Slepí vidia, chromí chodia...“ atď. Ján dostal odpoveď, akú potreboval počuť, a my už len môžeme predpokladať, že jeho duša rozochvená otázkami ako struna vydala zo seba aj tón chvály a vďaky Bohu a prejavila ešte pevnejšiu dôveru v Pána Ježiša. Kiežby sa aj naše otázky končili tónmi posilnenej viery!