Slovak Czech English German Polish

Utorok, 16. decembra 2008

Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal nemoci. Hospodinov príchod a súd nad Izraelom sa prirovnáva k náhlemu a nečakanému pôrodu. Prekvapení budú tí, ktorí Pána Boha znevažovali a posmievali sa Jeho služobníkom. Budú prekvapení ako rodička, ktorá porodila skôr, než sa jej začali pôrodné bolesti. Deň súdu príde a je neodvratný. To, čo Pán Boh začal, aj dokončí. Tento proces sa nedá vrátiť späť – tak, ako ani otvorená rodička pred pôrodom. Slová posledný súd aj pôrod - sú slová, ktoré naháňajú strach. Obraz pôrodu však v sebe nesie aj krásny výsledok. Nie sú to len nejaké nezmyselné a deštruktívne bolesti, ale prinášajú zrodenie nového života. A všetko nepríjemné a bolestivé, čo bolo predtým, má zrazu iný zmysel. Posledný súd a dovŕšenie dejín spásy je aj naša budúcnosť. Sme ľudia adventnej doby - čakáme na Ježišov Druhý Príchod. Čakáme Pána a Kráľa ako toho, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych. S Jeho Príchodom nastane prerod tohto nášho hriešneho sveta. Ten súčasný zanikne a zrodí sa nový Boží svet, nový vek, nové nebo a zem, nový Jeruzalem... Je to pre nás dôvod na strach? Ak je Pán Ježiš v našom srdci, radosť z nového života s Ním v plnosti je väčšia ako strach. Obraz nového života s Pánom Bohom ako obraz nemluvňaťa v náručí matky – či to nie je aj pre nás blažená predstava? Keď sa pozeráme na malé dieťatko, ktoré slastne pije mliečko a podriemkava si v náručí mamky, zvykneme s trochou závisti povedať: „Ako je mu dobre, nech si to užije, kým je malý! Už mu v živote nikdy nebude tak dobre.“ No nie je to celkom tak. Toho, čo mu závidíme, sa raz aj my dočkáme - v Božom náručí.