Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. decembra 2008

Preto takto hovorí Hospodin: Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. Bolo to práve v dobe prvej cirkvi, keď zvesť o Pánu Bohu, Príchode Jeho Syna a Jeho záchrane sa rozniesla do všetkých vtedy civilizovaných končín zeme. Niesli ju Židia, „vyvolený národ“, k iným „nečistým“ národom, ktoré si však Boh očistil a vyvolil. Ku všetkým národom a jazykom sa má dostať poznanie a prístup k Božej sláve. V novom Božom nebi a na novej Zemi majú možnosť byť všetci. Taká je Božia ponuka. Všetkých sa však bude týkať aj posledný súd, kde bude Boh súdiť myšlienky a skutky každého človeka. Hriech musí byť odsúdený a zlo potrestané. V novom nebi a na novej Zemi už nebude mať miesta. Našou nádejou ako pred Božím súdom obstáť je jedine milosť v Ježišovi Kristovi. Na tú sa vo viere spoliehame. V zatratení a večnej smrti sa skončí život tých, ktorí pohrdli Božou milosťou. Boh do svojho neba nenúti nikoho. On rešpektuje naše slobodné rozhodnutie, aj keď Ho ako milujúceho Otca musí bolieť, že Jeho deti na Neho zabúdajú alebo Ho odmietajú. Aj ich cesta vedie pred posledný súd, ale cieľom je zatratenie. Otrasné opisy mŕtvol, neuhasínajúce ohnivé plamene a červy - to všetko len podčiarkuje hrozivosť posledného súdu a hroznú skutočnosť večného zatratenia. To by nás malo viesť k ešte väčšej zodpovednosti za náš život a za ponúkanú milosť. Tiež by nás to malo viesť k ešte väčšej zodpovednosti a modlitbám za životy našich blízkych, ak ešte kráčajú po ceste bez Boha. To je naše misijné pole - ich máme odvádzať od novodobého pohanstva a privádzať ku Kristovi, aby boli zachránení.