Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 18. decembra 2008

Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť. Lukáš patrí medzi prvých kresťanských historikov. Civilným povolaním lekár, vnútorným povolaním však plne svedok Pána Ježiša Krista. Ako veriaci človek podáva o Ňom dôkladné svedectvo pre akéhosi nám neznámeho vznešeného Teofila. Úžitok z jeho svedectva však máme aj my. Ako verný svedok nám hovorí, čo sa dialo v čase, keď do behu dejín zasiahol Pán neba a Zeme: vo svojom Evanjeliu svedčí o Božom konaní v osobe Jeho Syna, Ježiša Krista, a v Skutkoch apoštolov podáva svedectvo o živote prvých kresťanov vedených Božím Duchom. Na začiatku celého tohto výpočtu udalostí stojí príbeh jednej vcelku nenápadnej rodiny kňaza Zachariáša a Alžbety. Nie sú to ničím výnimoční ľudia. Pre starobu a neplodnosť Alžbety je ich život vykreslený dosť pochmúrne. Keď však zasiahne Boh, prichádza radosť a potešenie nielen pre ich dlhoročne neplodné manželstvo, ale aj pre celý „zvädnutý“ Izrael, ktorý žije Bohu odcudzeným životom. Ich syn, Ján Krstiteľ s autoritou proroka Eliáša, začne veľké duchovné obrodenie. Stratených synov izraelských privedie naspäť k Bohu, k túžbe po Ňom, a tak ich srdcia pripraví na príchod Spasiteľa! Čo bolo stratené, bude nájdené a zachránené! - to je typicky „lukášovské“ svedectvo (Lk 15). Pán Boh tak svojou mocou zasahuje do dejín aj do osobných životov. Vari to nie je dôvod na radosť a potešenie? Určite je to jeden zo sprievodných znakov Božieho konania. Kiežby sa aj naše srdcia napĺňali potešením a radostným svedectvom o Bohu! Veď On chce konať aj v našich životoch. Kde je jeho Duch, tam je aj radosť a potešenie - v akejkoľvek dobe a situácii.