Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 29. decembra 2008

Bude ešte počuť hlas radosti a veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty i hlas tých, ktorí vtedy, keď prinesú ďakovnú obeť do domu Hospodinovho, hovoria: Ďakujte Hospodinovi mocností, lebo je dobrý Hospodin, lebo naveky trvá Jeho milosť. Učiteľka požiadala svojich prváčikov, aby namaľovali niečo, za čo by sa Pánu Bohu chceli poďakovať. Myslela si, že deti z chudobných štvrtí málo ďakujú za to, čo majú. Vedela však aj to, že skoro všetky by najradšej maľovali koláče alebo stoly pripravené na hostinu. Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tino. Bola to jednoduchá detsky nakreslená ruka. Čia ruka to bola? Trieda bola týmto obrazom očarená. „Podľa mňa je to ruka Božia, ktorá nám dáva jesť,“ povedalo jedno dievča. „Je to ruka roľníka,“ povedalo druhé, „lebo chová kuriatka a pripravuje zemiačiky na opekané hranolky.“ Ako tak deti kreslili, učiteľka sa sklonila nad Tinovu lavicu a spýtala sa ho, komu tá ruka patrí. „Je to tvoja ruka, učiteľka,“ zašepkalo dieťa. Spomenula si, že každý deň po vyučovaní ho chytila za ruku a vyprevadila k dverám. Tino bol najmenší. Vyprevádzala aj iné deti. Pre Tina to však znamenalo veľa. Keď by sa nás spýtali, za čo sa chceme Pánu Bohu poďakovať, každý z nás by ďakoval za niečo iné. Skúsme však aj my na konci roku vidieť tú ruku, ktorá bola každé ráno s nami... ktorá nás štedro obdarovala... ktorá bola plná lásky... a bola s nami aj ťažkých chvíľach... ruku nášho nebeského Otca, ktorá nám v Pánovi Ježišovi Kristovi darovala vykúpenie... A ktorá nás učila premáhať hriech a s pokorou a v pokání hľadať odpustenie - šíriť Jeho lásku. Či sme sa jej držali každý deň? Ďakujme, že tá ruka je ešte stále s nami! Pevne sa jej držme a poddávajme sa jej vedeniu aj v dnešný deň!