Slovak Czech English German Polish

Sobota, 03. januára 2009

Boh je ... môj štít, roh mojej spásy; moja pevnosť, moje útočisko. Pre moderného človeka je slovo pokánie zastaralé. Nerozumie mu. Nanajvýš sa s ním stretne v kostole. Nevie celkom dobre, čo si má predstaviť, čo má urobiť. V prvom rade ide o úprimné vyznanie hriechov pred Božou tvárou. On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. Avšak pokánie nie je len vyznanie. To je len jedna strana mince. Druhou je aktívna zmena postojov a správania sa. Štvrtá spovedná otázka sa nás pýta, či sľubujeme odpustenie iným a nápravu života. Pokánie je aj konkrétny čin. To patrí k odpusteniu, že sa s Božou pomocou začneme správať inakšie. Náš text na dnešný deň nám predstavuje úprimné pokánie: vyznanie a odpustenie hriechov a zmena správania. To je naplnenie sľubu polepšenia. Krst ako začiatok nového života po prijatom odpustení. Ten nie je možný bez zmeny života, zvykov a zlozvykov. Jánov krst, jeho účinkovanie nás povzbudzuje, že ako kresťania nemáme len vyznávať hriechy, ale meniť životy. Snažiť sa za Božou dokonalosťou. Takto naše pokánie nebude len zastarávajúcim a nezrozumiteľným slovom. Stane sa živým činom, ktorý potrebujú všetci moderní ľudia. Aj my.