Slovak Czech English German Polish

Streda, 14. januára 2009

Boh nie je človekom, aby klamal. Krátko po nežnej revolúcii sa objavili v našich mestách pozvánky na uzdravovacie zhromaždenia. Ich éra dlho netrvala. Sám som bol na jednom stretnutí v našej dedinke. Pozorne som sledoval, čo sa bude diať. Na úvod znelo evanjelizačné slovo, ktorému sa nedalo veľa vyčítať. Potom prišiel rad na to, po čo tam prišla absolútna väčšina prítomných. Chceli vyskúšať, či by sa snáď nezbavili svojich neduhov. Nemám v pamäti žiaden prekvapivý zázrak. Možno to pripísať malej viere zúčastnených? Alebo falošnej viere uzdravovateľa? Alebo dnes Ježiš už neuzdravuje? Nemyslím. Príbeh malomocného však ukazuje, ako sa to asi deje. Ak má prísť k uzdraveniu nejakej našej choroby, a prvom mieste je to vec rozhodnutia a sily samého Pána Ježiša Krista. My Mu nemôžeme ani prikázať ani Ho prinútiť, kedy, kde a s kým má takýto zázrak urobiť. Príbeh tiež ukazuje, že zázrak sa odohral v dôvernom priblížení sa chorého k Ježišovi, na základe jeho prosby. Toto môžeme a máme robiť. Prichádzať k Ježišovi v dôvernej chvíli svojich modlitieb s pokorou a vierou, že On môže dať úľavu bolesti, môže dať aj zdravie. Zároveň prosme, aby urobil to, čo uzná pre nás za najlepšie. Kde necháme priestor pre konanie Spasiteľa, tam budeme vidieť Jeho konanie.