Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 15. januára 2009

Ešte nemám slovo na jazyku a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Počul som, ako v jednej detskej besiedke pre rómske deti učiteľ na základe výkladu vyzval deti, aby na budúci týždeň priviedli aj svojich súrodencov alebo priateľov. Na druhý týždeň skutočne prišlo viac ako raz toľko detí. A mnohé z nich zostali na besiedke aj naďalej. Tieto deti prijali Ježišovu výzvu bez toho, aby špekulovali nad tým, ako sa to nedá, ako sú dnes iné podmienky než voľakedy, atď. Podobný prístup ma fascinuje aj pri štyroch priateľoch, ktorí niesli chorého k Ježišovi. Tí, keď prišli prvé problémy, nezložili ho na zem so slovami: chceli sme, ale sa nedalo... Urobili všetko preto, aby sa človek, ktorý možno nevedel ani poprosiť o pomoc, dostal ku svojmu záchrancovi. Je mnoho svedectiev o tom, ako sa kresťania modlili za ľahostajných alebo neveriacich a Pán Boh našiel spôsob, ako ich osloviť, ako ich priviesť ku spaseniu. Koho budeme k Pánu Bohu dnes prinášať na modlitbách? Koho pozveme ku Kristovi svojím priateľstvom, úprimnosťou a ochotou poslúžiť mu? Dnes máme príležitosť urobiť to.