Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 19. januára 2009

Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou. Židovský zákon popisoval pomerne presne, čo znamenal sviatočný deň. Vieme to aj my dnes? Zdá sa, že si každý sám určuje, ako má taký sviatočný deň vyzerať. Čo vtedy smieme a čo nesmieme robiť. A keď aj myslíme, tak skôr na to, čo nerobiť. Ale omnoho dôležitejšia je otázka: Čo robiť v nedeľu, vo sviatok? Odpoveďou je: Venovať čas Bohu, nechať si Ním poslúžiť. Jeho slovo musí preniknúť celý náš život. Dušu i telo. Len vtedy budeme mať čas aj pre svojich blízkych. Čas a silu pomôcť im, navštíviť ich. Ani to už dnes nie je také samozrejmé, keď každý myslí na seba a ešte snáď na svoju najbližšiu rodinu. Ale čo je dôležité v živote pre večnosť, na čo sa nás bude Boh pýtať vo vzťahu k druhým ľuďom, o tom hovorí napríklad Podobenstvo o poslednom súde (Mt 25). Keď budeš hľadať Boha a Jeho prítomnosť, potom spoznáš, že Božia láska nemá nikdy voľno.