Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 25. januára 2009

K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, Bože môj: zachráň ma pred všetkými mojimi prenasledovateľmi a vytrhni ma. Všimnime si tri charakteristiky rímskeho vojenského veliteľa: Prvé P – bol pohan, ktorému veľmi záležalo na uzdravení svojho sluhu. Prekonal náboženskú bariéru a prosí Žida – Pána Ježiša o uzdravenie sluhu. Druhé P – bol pokorný: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.“ Toho, ktorý nemal príbytok, kde by sklonil hlavu, považoval za Pána, ktorý je príliš veľký, aby osobne navštívil jeho príbytok. Tretie P – poslušnosť. Ako veliteľ velil najmenej sto vojakom. Bol poslušný svojej vrchnosti, a preto požadoval poslušnosť od podriadených. Vyžadoval poslušnosť na slovo. Všetky tieto tri „P-čka“ však vyvierali z detinskej úprimnej viery v moc Spasiteľa – Pána Ježiša Krista. V Židovi Ježišovi objavil Ježiša Vykupiteľa, Božieho Syna. Preto získal dve ocenenia: ocenenie svojej viery: „U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery,“ a uzdravenie pre svojho sluhu. Pokúsme sa porovnať náš život s tromi P stotníka, aby sme ako synovia kráľovstva neboli pri Božom súde vyhodení von. A overme si, či sme už v Ježišovi objavili svojho Vykupiteľa a Pána. František z Assisi šíril evanjelium Pána Ježiša tak, že putoval peši z dediny do dediny. Záležalo mu na spasení každého človeka. Mal však jednu zásadu. Ak sa dozvedel, že v niektorej dedine ho chcú chváliť, vyhol sa jej, alebo prosil priateľa, aby mu šepkal, že je hriešnik.