Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 26. januára 2009

Mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval. V Kafarnaume žil rímsky stotník, ktorý mal dobrú povesť medzi tamojšími Židmi. Na rozdiel od iných Rimanov, ktorí väčšinou kruto vládli Židom, on miloval židovský národ a vystaval im synagógu. Mal hlboký súcit s trpiacimi, a preto mu záležalo na uzdravení svojho sluhu. Rozhodujúce bolo, že počul o Pánovi Ježišovi a veril, že môže uzdraviť jeho sluhu. Židia naliehavo prosili Pána Ježiša argumentom: „Zasluhuje si, aby si mu vyhovel.“ Tak ho hodnotili Židia. Ako sa hodnotil stotník sám: „Nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.“ To bola pravá, nefalšovaná pokora, ktorá pramenila z úprimnej viery a dôvery, že Spasiteľ môže aj na diaľku uzdraviť jeho sluhu. Ako sa my hodnotíme? Ako nás hodnotí Pán? S bratom farárom sme išli navštíviť dvoch manželov. Pokiaľ vládali, nevynechali žiadne Služby Božie. Náš hostiteľ nám rozprával o tom, v akých nebezpečenstvách bol na talianskom fronte počas 1. svetovej vojny. Mal na starosti kone a nepriateľské strely ho mnohokrát len o vlas minuli. Líčil to tak zápalisto, že zvolal: „Ďakujte za takúto Božiu ochranu!“ Vtedy zdvihol prst a povedal: „Však ma aj mal Pán Boh za čo zachrániť, lebo som bol vždy poriadny človek!“ Hneď som prečítal slová Pána Ježiša: „... ale ak sa nebudete kajať, všetci tak isto zahyniete“ (L 13,5).