Slovak Czech English German Polish

Piatok, 06. februára 2009

Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov. SMRŤ! Hlavná téma Biblie hneď po láske. Ak príde v starobe, berieme ju ako prirodzený koniec cesty. Ak však prichádza v mladosti, šokuje a prináša nezodpovedateľné otázky. Predstavený synagógy Jairossa ocitá v jednej chvíli v podobnej situácii. Jeho 12-ročná dcéra umiera. Je to asi najťažšia podoba smrti. Dieťa na prahu dospievania. Prečo práve ona? Mala život pred sebou. Všetci okolo sú dotknutí. Keď Ježiš prehovorí, že bude žiť, zožne akurát výsmech. Naša viera v neobmedzenú moc Ježiša sa obyčajne končí pri bránach smrti. Ešte uzdravenie duše či tela, vyhnanie démonov. To sa ešte dá! Ale zobudiť mŕtve telo – to nemá logiku. Smrť je však zmysluplná. Končí naše nedokonalé ani putovania po tejto „prekliatej zemi“. A môže začať večnosť! Vieme že, tá teória už má logiku. Horšie je to však vždy až v praxi. Ako smrť prijať, ako sa zmieriť s koncom, odchodom niekoho blízkeho? Pán Ježiš však demonštruje Svoju vládu nad smrťou. Ukazuje Jairovi i nám, že On je Pánom smrteľnosti a Kráľom nesmrteľnosti. Nemusíš sa báť– len ver! Viera nás bezpečne prenáša cez tmavú a hlbokú priepasť smrti. A my vždy vtedy môžeme počuť hlas Pána Ježiša stojaceho niekde blízko: Neboj sa, len ver a budeš zachránený.