Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 16. februára 2009

Rozjímaj o knihe zákona vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané. 1. Pôjdem ... kamkoľvek (v.57-58): Keď sa niekto rozhoduje ísť životom s Pánom Ježišom Kristom musí vedieť, že to nebude ľahká cesta. Môže sa stať, že budú situácie, kedy nebude mať kde by sklonil hlavu. A môže prísť aj o všetko ostatné, čo mal rád: rodinu, postavenie, priateľov, ... Tak alebo podobne ako o všetko prichádzajú prenasledovaní kresťania v rôznych kútoch sveta. A predsa sa Ho nevzdávajú. —— 2. Poď...! Ale... dovoľ...(v.59-60): Na pozvanie Pána Ježiša Krista možno odpovedať iba „áno“ alebo „nie“. On si nepraje, aby sme najprv dali do poriadku veci, ktoré za nás môžu urobiť aj iní. Ani pochovanie otca nemôže byť prekážkou pre rozhodné „áno“ k nasledovaniu. —— 3. Pôjdem..., ale... (v.61-62): Rozlúčka s domácimi by mohla spôsobiť zmenu rozhodnutia k nasledovaniu. Ale nielen rozlúčka. Akékoľvek vracanie sa do minulosti typu: ...keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! (2M 16,3) znamená ...nehodí sa pre kráľovstvo Božie. Predpokladám, že sme v našich končinách nikdy neboli v situácii, aby sme s nostalgiou (túžba po minulosti) mysleli na minulosť. Preto si nevieme predstaviť ani prítomnosť s tromi popísanými situáciami. Ale veľmi dobre vieme, že Pán Ježiš Kristus žiada „úplné odovzdanie sa“; nič polovičaté. Nemôžeme si z Ježišových myšlienok vyberať a riadiť sa len tým, čo sa nám hodí; musíme prijať kríž i korunu, súd i milosť... „Sústreďme sa na Ježiša a nenechajme sa odvádzať od takého života, ktorý Ježiš vidí ako dobrý a pravdivý.“ (Průvodce životem-Lukáš, 1995, International Bible Society-Czech, s. 41).