Slovak Czech English German Polish

Piatok, 27. februára 2009

Beda tomu, kto sa háda so svojím Tvorcom, hoci je črepom medzi hlinenými črepmi! Či povie hlina hrnčiarovi: Čo robíš? Prečo sú dôkazy a znamenia viery pre ľudí také dôležité? Prečo ich tak ako v biblických časoch i dnes ľudia tak veľmi vyhľadávajú? Neviem dať na to všeobecne platnú odpoveď, ale u mňa to bolo tak, že predtým, ako som uveril a prijal Pána Ježiša do svojho života, som chcel vidieť znamenia a zázraky, dôkazy viery, lebo som sa bál urobiť rozhodnutie a krok viery, a tak ako všetci som Božie konanie posudzoval racionálnym pohľadom. Nestačili mi absolútne príťažlivé a do srdca hovoriace slová Pána Ježiša cez Bibliu, nestačilo mi, že som videl, ako Boh zmenil mojich priateľov a spravil z nich nových ľudí. Stále som pochyboval, bál som sa a v neposlednom rade hľadal výhovorky, aby som nemusel opustiť starý život a činiť pokánie. Na to som bol príliš pyšný a zahľadený do seba. Správal som sa podobne ako farizeji, ktorí videli neuveriteľné divy a zázraky, uzdravenia a Božie dotyky skrze prítomnosť samotného Božieho Syna. Ale v srdci sa rozhodli, že neuveria. Ježiš im so smútkom i hnevom povedal: „Ak nečiním skutky Svojho Otca, neverte mi, ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ Som vďačný, že Pán mal so mnou trpezlivosť a Svojou láskou ma presvedčil. Majme trpezlivosť s tými, ktorým svedčíme a stále žiadajú nejaké znamenia a zázraky. Modlime sa za nich a sám Pán ich presvedčí.