Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 15. marca 2009

Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Pôjdem za Tebou, ale... Nasledovanie s výhradou Ježiš neprijíma. Ani keď ide o našich najbližších. Nie je nepriateľský k rodine, no nechce, aby tých, ktorí Ho nasledujú, doviedli nároky rodiny k tomu, že Pána opustia. Rodina môže byť veľkým Božím darom. Miestom, kde sa v dôvere podriaďujeme Bohu – a robme všetko, aby to tak bolo i v našich domácnostiach. Avšak rodina môže byť aj zviditeľnením nášho sebectva. Mnohé nároky rodiny, ktoré sa nám vidia byť zásadné, sú v Kristovom pohľade nepodstatné. Ježiš neprijíma nasledovanie s výhradami. Naopak, „upratuje“ našu škálu hodnôt; čo má byť prvé, dáva na prvé miesto. Pretože On je Pán, Ten, ktorý sa celý za nás obetoval, a čaká nasledovanie bez výhrad. Celkom v zmysle 1. Božieho prikázania: nič nám nemá byť cennejšie ako Pán. Koho srdce je nerozhodné, kto sa obzerá, hoc už položil ruku na pluh, nie je spôsobilý pre Božie kráľovstvo. Oráč sa musí sa dívať dopredu, inak by jeho brázda nebola rovná a hlboká. Keď sa maloverne ohliadame, podobáme na Lótovej žene. Obzrela sa na Sodomu a doplatila na to. Jej ohliadnutie ukazuje, že bola s týmto nemravným mestom vnútorne zviazaná, ľutovala, že ho musí opustiť. Patrila skôr Sodome, ako Božej záchrane. Čomu patríme my? Ak Pánovi a Záchrancovi Ježišovi, potom Ho nasledujme bez výhrad.