Slovak Czech English German Polish

Streda, 18. marca 2009

Hospodin, Pán, otvoril mi ucho, a ja som sa neprotivil, neodvrátil som sa. Ktože by nepoznal situáciu, keď nás niekto kritizuje a my, namiesto toho, aby sme sa poctivo zamýšľali nad pravdivosťou námietok, reagujeme v zmysle: Čo sa do mňa staráš? Akým právom si dovoľuješ ma karhať? Niet pochýb, že záleží aj na spôsobe prednesenia kritiky; správne zvolená forma pomáha prijať výhrady. Avšak najprv skúmajme pravdivosť, až potom spôsob výhrad či poverenie toho, kto nám ich tlmočí. Predstavení Izraela na to úmyselne nepamätajú. Pýtajú sa Ježiša akou mocou, z čieho poverenia učí to, čo učí a koná, to, čo koná; akým právom vyhnal predavačov z chrámu? Cieľom ich otázok však nie je zistiť pravdu, ale nastaviť Ježišovi pascu – v konečnom dôsledku im ide o obhájenie vlastných pozícií. Chcú z Ježiša vylákať, že má poverenie od Boha – ak to prizná, obvinia Ho z rúhania; ak poprie, zdiskreditujú Ho a odsúdia ako zvodcu – ako toho, kto nemá povolenie učiť. Ježiš odpovedá spôsobom rabínov – protiotázkou. Správa sa ako Majster – Učiteľ vedomý si Svojho poverenia. Aj nám pripomína: skúmajte najprv pravdivosť zvesti, až potom fakt, či jej nositeľ má poverenie hovoriť. Nech vás viac zaujíma pravda, ako váš vplyv – vaša pozícia. Na príkladoch z nášho osobného života, z dávnejších i nedávnejších dejín cirkvi je zrejmé, že tento Ježišov dôraz nestratil nič na aktuálnosti.