Slovak Czech English German Polish

Sobota, 21. marca 2009

Chizkíja smrteľne ochorel. Keď sa však modlil k Hospodinovi, odpovedal mu a dal znamenie. Chizkíja sa neodplatil za preukázané mu dobrodenie. Sadukaji (vplyvná, zámožná náboženská strana) sa prísne riadili piatimi Mojžišovými knihami. Zmienku o vzkriesení v nich nenašli, a tak odmietali vieru vo vzkriesenie. Príbehom o siedmich bratoch sa snažili ukázať, že vzkriesenie je nezmyslom. Ježiš sa opäť správa ako autorita, ktorá sa neuchyľuje k znevažovaniu neprajníkov, ale preukazuje im záujem – hovorí rečou, ktorej rozumejú. Prízvukuje, že nebo nie je iba predĺžením pozemského života. Ak by bolo, potom by sa stalo pre chorých, postihnutých, nepochopených či osamelých hroznou predstavou. Život po vzkriesení nie je iba pokračovaním žitia v časnosti, ale predovšetkým celkom novou, nám nepredstaviteľnou kvalitou (1K 2,9; Zjav 21,1-4). Ježiš argumentuje pre vzkriesenie práve textom z Mojžišových kníh, ktoré sadukaji rešpektovali nazdávajúc sa, že pre večný život nedávajú nijaký podklad. Ak Mojžiš volá Hospodina Bohom Abrahámovým, Izákovým a Jákobovým, tak je zrejmé, že títo dávno zosnulí ľudia žijú. Veď spoločenstvo tých, ktorí žijú v dôvere v Boha, nezruší ani smrť. Vo večnosti smrti už viac nebude, takže nie je potrebné ani manželstvo a plodenie. A tu na zemi ide o to, aby sme žili Bohu, nie našim špekuláciám. Boh, ktorý si poradil s naším hriechom, si poradí aj s tým, čomu tu ešte celkom nerozumieme.