Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 23. marca 2009

Sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči. Židia už oddávna očakávali svojho Mesiáša. Predpovedali im Ho proroci a hovorí sa o ňom aj v knihe Žalmov 110,1. Tu označuje kráľ Dávid Mesiáša ako svojho Pána. Ako mohol Dávid nazvať neexistujúceho Mesiáša svojím Pánom? Keď vtedy Mesiáš ešte nebol ani narodený? Nová zmluva dáva na tieto otázky odpoveď: Mesiáš nebol jednoducho syn Dávidov. Bol Dávidovým Koreňom i Výhonkom. Zjavenie Jána 22,16: „Ja, Ježiš, som poslal Svojho anjela svedčiť vám o tých veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná.“ Vo vzťahu k Dávidovi mohol povedať to isté, čo povedal vo vzťahu k Abrahámovi: „Skôr, ako bol Abrahám, ja som“ (J 8,58). Nebolo jednoducho možné, aby bol popravený a prestal existovať. Bol Božím milovaným Synom v plnom zmysle slova. Po Jeho smrti muselo nevyhnutne nasledovať vzkriesenie. Na to, ako mal uviesť kráľovstvo Božie, nám odpovedá zvyšná časť verša žalmu 110,1: Boží príkaz Mesiášovi: „Seď mi po pravici...“ Z neho ďalej vyplýva aj Ježišovo vzkriesenie, nanebovstúpenie a posadenie sa po pravici Božej. Farizeji a sadukaji podávali výklad o Mesiášovi po svojom. Tým ale do istej miery ľudí zavádzali. Na to Pán Ježiš reaguje a varuje učeníkov, aby sa im nechceli podobať, lebo nielenže nesprávne chápu Mesiáša, ale aj vieru v Hospodina nepraktizujú v živote tak, ako o nej pekne hovoria. Z toho vyplýva aj pre nás poučenie, aby naša viera v Mesiáša – Spasiteľa sveta bola úprimná a živá, z ktorej vyvierajú každý deň skutky lásky a milosrdenstva.