Slovak Czech English German Polish

Piatok, 10. apríla 2009

Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba. Aká horká irónia. Pilát dal honosný nápis nad Ježiša, ktorého sám vydal na smrť. Snáď sa v ňom pohlo svedomie, snáď ho oslovili manželkine slová, aby mal pokoj s tým Svätým. Snáď chcel ponížiť Židov. Myslím však, že cez neho zasiahla Božia ruka s cieľom naplniť ďalší bod veľkého plánu záchrany. Pán Pánov musí byť oslávený, aj keď visí nahý na kríži. Zaslúži si úctu. Obetoval sa za nás, čo sme bez zásluh. Pamätajme, že On je skutočný Pán, hoci sa to občas nezdá. —— V čase ukrižovania bola zarmútená celá Božia trojica a určite je zarmútená aj dnes, keď vešiame Krista na klinec. Vešiame obrazne, ale zármutok je ozajstný. V Liste Židom 6,6 sa píše, že tí, čo odpadli, znova križujú Krista a vystavujú Ho posmechu. Koľkokrát zapierame? Koľkokrát Mu spôsobujeme bolesť? Kde nájsť silu, aby sme obstáli? Keď Peter, ktorý s Ním toľko zažil a vážne vyhlásil, že Ho miluje až za hrob, nakoniec zaprel a pri kríži chýba? —— Silu nájdeme tam, kde Ján – učeník, ktorého Kristus miloval. Som presvedčený, že Petra miloval rovnako, ale Ján bol ochotnejší lásku prijať. Aj my ju prijímajme a nechajme sa ňou viesť. Láskou, ktorá za hriešnych trpí a krváca...